Každý kto tvrdí že nedeľný predaj je záležitosť výhrady vo svedomí, vedome klame aby presadil ponechanie predaja v nedeľu. Títo ľudia vedia že zamestnanci v obchode sú v podriadenom postavení a keby zamestnávatel požadoval nastúpiť do práce v nedelu a zamestnanec odmietol ,určite by nasledovali nejaké dva tri vytýkacie listy a potom vyhadzov za porušenie pracovnej disciplíny, teda oficialne nie za to že si uplatnili nejakú výhradu vo svedomí. Tak by to bolo na väčšine územia SR. Predavači v obchodoch sú prevažne neveriaci alebo vlažní či liberálni veriaci a nepožadujú zákaz predaja na základe náboženského presvedčenia, ale na základe potreby sa venovať rodine. Predstavme si klasickú rodinu kde napr otec pracuje od pondelka do piatku no a matka vyfasuje zmeny v obchode v sobotu a nedelu, rodina nemôže byť spolu celý týždeň ani sa poriadne nestretnú, nieto ešte organizovať spoločné rodinné aktivity. Ibaže Sulíkovci a bratislavská kaviareň z toho robia hodnotový spor na základe náboženstva, ale tento spor je na základe kultúry národa, či je prospešné pre spoločnosť vytvárať predpoklady aby namiesto spoločnej prospešnej rodinnej aktivity ako je šport, kultúra, výlety (teda nie návšteva kostolov ako to budú všetci tí Sulíkovci a spol vykrikovať ) ludia trávili svoj čas v nákupných centrách. Argument že každý nech si robí čo chce kto chce robiť výlety nech ide na výlety, kto chce nakupovať nech nakupuje pokrivkáva práve na tom že predavači nemajú na výber. To že sa jedná o náboženský spor je len argument aby sa poštvali proti sebe veriaci – neveriaci jednoducho aby sa tí ktorí sú ateisti dostali strach že im ide niekto niečo zakazovať prikazovať z prostredia Cirkvi a to brrrrrr….