Keď som si včera pozrel okázalé oslavy SNP s matovičovými „nasratými“ občanmi, nedá mi aby som priniesol svoj pohľad, očistený od priblblej ideologie, len čisto faktograficky.
polovica roka 1944, Wermacht prehráva rozhodújuce bitky. Slovenská vláda verí v zázračnú zbraň , ktorá všetko zvráti, veria že nakoniec Nemci s Angličanmi uzavrú separátny mier a vrhnú sa spolu proti ZSSR. Avšak kocky už boli hodené inak.
Opozičné sily sa spájajú aby vytvorili víťaznú novú koaliciu. Na čele stojí KSS či sociálni demokrati, ktorí boli zrušení v roku 1939 a pridávajú sa k nim bývalé čechoslovakistické strany hlavne agrárnici, ktorí síce formálne vstúpili do novej zjednotenej jedinej strany v roku 1939 , ale samozrejme mali medzi ľudákmi omnoho menej funkcií ako za ČSR. ( kto to chce bližšie naštudovať nech si pozrie dobové prestrelky medzi katolíkmi a luteránmi.)
Zo strany ministra Macha boli aktivity tejto skupiny monitorované , ale sa voči nim nezakročilo, zjavne už prebiehalo myslenie…čo bude o rok o dva…….Mach a rozviedka samozrejme vedeli o chystanom puči , len nevedeli dátum a podrobnosti, vyhlásenie SNP ich zaskočilo, lebo podľa informácií ktoré mali malo začať povstanie ak bude sovietska armáda za hranicami pri Krakove. Čo sa týka velenia armády je potrebné poznamenať že takmer všetci dôstojníci boli bývalými vojakmi vychovanými v československom národnom povedomí, ostatne v predvojnovej armáde, žiadni slovenskí nacionalisti byť nemohli a dôstojníkov slovenskej národnosti bolo minimum. Minister obrany Čatloš patril medzi takýchto vojakov a sám sa zapojil do príprav prevratu, či vzletne dnes pomenovanom SNP.
Cieľom malo byť , zvrhnúť pronemeckú vládu v Bratislave a pridať sa na stranu protinemeckej koalicie. Takéto plány boli postupne vo všetkých nemeckých satelitoch, jediný sa reálne podarilo uskutočniť v Rumunsku. Včasnými nemeckými protiakciami sa podobnému scenáru podarilo zabrániť v Maďarsku a na Slovensku.
Nemecká armáda začala obsadzovať Slovensko po sérii nezmyselných partizánskych provokácii a vyvraždení nemeckých prevažne civilistov z evakuovanej diplomatickej misie v Rumunsku ( ano žien aj detí) a toho sa dopustila martinská posádka. Po tejto akcii začalo obsadzovanie Slovenska nemeckými vojskami, čo bol jeden z možných dôvodov a znamenal vyhlásenie Povstania predčasne. Zjavne bola obava že by nemecké vojská odzbrojili slovenské posádky a potom by vlastne povstanie nebolo kým a čím vykonať. Z predošlých riadkov je ale zrejmé že Povstanie sa vyhlásilo skoro a nemalo šancu na úspech. To pochopili skoro, niektorí dôstojníci armády a nepripojili sa doň, hlavne sa to vyčíta generálovi Malárovi s vychodoslovenskými diviziami ktoré mali byť kľúčové pri otváraní brány sovietskym vojskám. Generál len pochopil že ešte nemá komu hranice otvoriť a jatky na vlastných vojakoch odmietol ….stálo ho to po vojne život za zradu na Povstaní. Vojenskí historici nesovietskeho vzoru spochybňujú či by reálne dokázal udržať pozície do príchodu ČA na Duklu. Ako to býva po vojne je každý generál…..špekulácie že ani Stalin nebol nejako promtný pri vyslaní vojakov na pomoc , lebo už v jeho chorej bolševickej mysli bol scenár o ruskej čižme na Slovensku. Predsa len samooslobodenie Slovenska bez boja ČA by ťažšie presadzovalo následnú boľševizáciu Slovenska po vojne…..nechajme špekulácie a k faktom.
SNP bolo v takej situácii do dvoch týždňov potlačené, na Slovensku začali represálie nemeckej armády , niekedy aj za prispenia slovenských gardistov, vypálené dediny ktoré poskytli pomoc partizánom (hoci mnohé ani nemali na výber, vzhľadom na partizánsku brutalitu niektorých skupín, ktoré boli zhodené z Ruska za účelom diverzie v tyle nepriateľa). Začali sa znova vývozy tisícov Židov do koncentračných táborov, ktoré boli predtým zastavené. Civilné obyvateľstvo bolo konfrontované s povstaním len na území kde prebiehali boje, lebo bolo nútené, obyvatelia nerobili žiadne masové protivládne demonštrácie . Všeobecná mobilizácia na povstaleckom území prebiehala aj miernymi dezinformáciami že Nemci zatvorili prezidenta Tisa či dokonca zavraždili…..
Samozrejme existovali skupiny obyvateľstva , ktoré mali mnoho dôvodov sa zapojiť do akcií proti režimu….či už to boli Židia, komunisti a luteráni ktorí prišli o svoje predvojnové pozície v štátnej správe. Tak to už v politike chodí aj dnes , aj dnes si niektorí Matovičovi voliči myslia že urobili nejaké Povstanie……
Z predošlých riadkov síce môže vzniknúť dojem , že hrdinovia SNP nie sú a neboli a to tiež nie je pravda , postaviť sa na odpor mohutnej presile, je znakom odvahy a hrdinstva. Postaviť sa na odpor armáde ktorej cieľom bolo zotročiť menejcenné národy je šľachetným cieľom…….
Moje riadky len chceli poukázať že 29. augusta sa jednalo o vojenský puč, či štátny prevrat, bez masovej podpory obyvateľstva , ťažko teda hovoriť o národnom povstaní, pričom hrdinstvo pučistov v boji to nijako nezmenšuje, rovnako tak že okolnosti tomuto puču nepriali a hoci bol pripravený po materiálnej stranke excelentne , vojenské rozloženie síl ešte nebolo priaznivo naklonené tak aby bolo úspešné.Vzniká tak dilema či vzletné vety o hrdinstve , slobode , demokracii ….sú primerané, ak vieme že tento nevydarený vojenský prevrat priniesol nevídané represálie na obyvateľstve , ktoré dovtedy bolo uchránené podobných výjavov (samozrejme okrem židovskej komunity), a všetci vieme ako to s tou partizánskou demokraciou a slobodou dopadlo po roku 1948.