dominik6000

Po dvoch častiach kde som analyzoval ako blízko je pápež k modernej progresívnej lavici pri podpore homosexualov , pri podpore migrácii  či nejednoznačnému postoju pri rozvedených pároch ,je tu ďalšia enormná blízkosť ekológia.

Encyklika Laudato si  Chválim ťa pane je venovená celá životnému prostrediu. Čo sa tam dočítame  nuž len nadpisy, kapitoly    ..

Znečistenie a klimatické zmeny, Znečistenie , odpad a kultúra vyhladzovania.,Otázka vody, Strata biodiverzity, Zhoršovanie kvality ľudského života a socialna degradácia, Planetárna nerovnosť,  Nuž ako keby s Gretou písali spoločný program,  u Grety je evidentné že za jej snahami sú nitky mimovládnych poťahovačov ktorý ju usmerňujú, kto však  našepkáva pápežovi pri tak odborných témach…? predpokladali by sme skôr morálnu podporu nie odbornú.

Iste je téma znečisťovania prostredia aktuálna a pápež ak má potrebu sa k tomu vyjadriť je to len chvályhodné, ale napísať o tom encykliku je tak netradičné….

Mohli by sme aj polemizovať s ekologistami , Boh vyzval ludí podmaňte si túto Zem. Hľadať rovnováhu medzi snahou dosiahnuť vyššiu životnú úroveň pre chudobných a zároveň nezasahovať do životného prostredia je antagonistické. Je potrebné hľadať prijateľnú mieru, no a to je problém….

Pápež však pritvrdzuje

V novembri minulého roku pápež ešte pritvrdil a na medzinárodnej konferencii pre trestné právo v Ríme sa doslova vyjadril: „Musíme zaviesť – uvažujeme o tom – v katechizme katolíckej cirkvi hriech proti ekológii, ekologický hriech proti spoločnému domovu.“
Podľa znalcov nejde už len o problém svetovej politiky a ekonomiky, ale aj etiky. Rozšíri sa počet hriechov o ekologický hriech?

Na spomenutej konferencii v Ríme pápež pripomenul že na synode pre amazonský region  navrhli „definiciu ekologického hriechu ako konanie alebo zanedbanie proti Bohu,blížnemu, komunite, životnému prostrediu.

Snahou pápeža je definovať ôsmy smrteľný hriech – ekologický.

Urobte si názor sami, či ide len pápež s dobou , alebo ide s dobou na pokyn nejakej lobby, máte pravdu konšpirácia, kto nechce tomu veriť  nech verí, že pápež je nadčasový….

Teraz sa vrátim k Amazonskej synode , kde sa tiež veľa hovorilo o klimatických zmenách , však vieme dažďové pralesy ale kontroverzie vyvolalo niečo iné….v pracovnom dokumente  pred synodou (Instrumentum laboris) boli mnohé kontroverzie

– Cirkev počas synody má objavovať „vtelenú aktivitu Boha v duchovnosti primitívnych národov“, keďže údajne „Stvoriteľský Duch živil duchovnosť týchto národov po stáročia, ešte predtým, ako im bolo ohlasované evanjelium, a učil ich viere v Boha Otca – Matku Stvoriteľku a živý vzťah s prírodou, Matkou Zemou a s predkami.“ K tomu treba poznamenať, že úplne cudzí pojem „Boh Otec-Matka Stvoriteľka“ je prevzatý z indiánskej teológie často kritizovanej Benediktom XVI., ktorá má korene v marxizme teológie oslobodenia.

Organizátorom synody sa takáto spiritualita amazonských národov páči do takej miery, že výslovne vyhlasujú, že nemajú v úmysle povzbudzovať domorodcov, aby prijali Krista, ale chcú s nimi viesť dialóg. Cirkev má teraz tvoriť „spoločenstvo, ktoré sa vydáva na cestu“ a nechce „ponúkať nejaké univerzálne riešenia“ alebo byť „doktrinálnym monolitom, ktorý všetci strážia“. My zase musíme uprednostňovať interkulturalizmus, čo znamená „vzájomné obohacovanie kultúr v dialógu“, pretože „samotní pôvodní obyvatelia sú aktívnymi subjektmi inkulturácie“.

Ako keby to nestačilo, autori dokumentu naliehajú na Cirkev, aby nanovo „stanovila typ oficiálnej služby, ktorá môže byť zverená ženám!“

To všetko v rámci akejsi „kozmickej pomoci“ , pretože v Instrumentum laboris čítame, že je potrebné rozpoznať „domorodé rituály a ceremónie“, ktoré „vytvárajú harmóniu a rovnováhu medzi ľuďmi a kozmom“ (č. 87) ako aj „tradičné prvky“, ktoré sú súčasťou liečebných procesov, ktoré vykonávajú „starší liečitelia“ (č. 88), ktorých „rituály, symboly a štýly slávenia“ by mali byť začlenené do „liturgických a sviatostných rituálov“.

Pravdepodobne preto autori pracovného dokumentu synody uznali, že „základným aspektom koreňov ľudského hriechu je odtrhnutie sa od prírody a jej neuznávanie ako súčasti človeka, ako aj bezohľadná exploatácia prírody“. A tiež, že „nová paradigma integrálnej ekológie“ (č. 56) by mala byť založená na „múdrosti domorodého obyvateľstva“ a ich každodennom živote, ktorý „nás učí, aby sme si uvedomovali, že sme súčasťou biomasy“ (č. 102), „súčasťou ekosystémov“ ( 48), „súčasťou prírody“ (č. 17).

Toto je evidentný zvrat v doterajšom učení Cirkvi vyplývajúcom zo Zjavenia, podľa ktorého si my ľudia máme „podmaňovať Zem“. Miesto Boha v dušiach mnohých duchovných zabrala príroda – totiž podľa amazonského presvedčenia je Boh všetko: je strom, je voda, je aj zajac. My katolíci veríme v niečo iné už dvetisíc rokov – že Boh stvoril všetko a – v metafyzickom zmysle – môže byť prítomný vo všetkom a všade. Ale nie, že je „fyzicky všetkým“. V čo veria biskupi, ktorí organizujú synodu?

Taktiež sa nedá nevšimnúť si, že máme dočinenia s propagáciou pohanských náboženských praktík, za ktorými sa skrýva panteizmus – zbožštenie krajiny a prírody. Túto skutočnosť dokonale ilustroval udivujúci obrad organizovaný vo vatikánskych záhradách tesne pred začiatkom synody – na pamiatku svätého Františka z Assisi. Svätý Otec sa tam zúčastnil ceremónie zasadenia stromu, okolo ktorého sa – v bližšie nešpecifikovanom šamanskom tanci – krútili domorodí obyvatelia Amazónie.

Toľko z pracovného dokumentu na urobenie obrazu či uvedenia do problematiky. Je samozrejmé že RKC v Amazonských pralesoch musí pracovať inak ako vo vyspelom svete, prispôsobovať však „Zjavenie“ šamanskej terminologii asi nebude to pravé orechové….

Zo záverov synody sa napokom zdá že problemom je svätenie ženatých mužov, zatial len na diakonov, toto riešenie však nie je podľa mňa problematické keďže svätenie ženatých diakonov je bežne praktizované vo svete. Ak sú v Amazonii velké vzdialenosti kde sa kňaz nedostane potrebuje pomoc osvedčených mužov, problemom sa to stane v momente ak sa títo muži osvedčia a bude sa požadovať kňazské svätenie.

V apoštolskej exhortácii Querida Amazonia po amazonskej synode pápež František nevyriešil definitívne otázku manželstva kňazov. ( ako je u Františka zvykom , nechá tému otvorenú ). Na synode odznela požiadavka smerom k pápežovi Františkovi o povolenie vysvätiť tzv. „viri probati“, teda ženatých diakonov, ktorí majú pozitívny kredit v miestnej katolíckej komunite.

Ak by sa takáto  požiadavka schválila určite by však vyvolala opätovné snahy o zrušení celibátu, ak by v Amazonii rímskokatolícki kňazi mohli byť ženatí a na Slovensku nie.