dominik6000

V týchto dňoch sme si pripomenuli prvú slovenskú štátnosť aj keď len vojnovú , ale mala ďalekosiahle následky pre ďalší vývoj Slovákov. Z národa ktorý mal splynúť s českým a vytvoriť spoločný československý ako si to želali jeho zakladatelia ( okrem Štefánika) sa stal národ svojbytný ktorý si už v génoch niesol že to už ide aj vlastnou cestou….

Slovenský štát vznikol v turbulentnom období pred druhou svetovou vojnou a mohol vzniknúť len s  ochrannou rukou Hitlera, ktorému západný spojenci dali v Mníchove zelenú, kľudne fuhrer expanduj na východ , nám daj na Západe pokoj a mier ( to je voľný odkaz Mníchova). Po Mníchove vznikla tkzv. druhá republika oklieštená po zabraní Sudet a južného Slovenska. Už politika tohto štátu bola pronemecká a je právom sa domnievať že keby Nemci neboli na Čechov „nabrusení“ tak by mala podobný model a obsah ako neskorší Slovenský štát. V Čechách už vznikali fašistické strany a organizovali sa polovojenské jednotky ( bývalý legionár Gajda). V tomto období si Slováci resp. HSĽS presadili autonómiu a boli relatívne spokojní, len radikálne krídlo HSĽS huckané z Nemecka malo iné plány, Hitler sa totiž rozhodol že Československo zlikviduje a k tomu využil „slovenských radikálov“. Č-SR by bolo zlikvidované či by bolo vyhlásenie samostanosti , alebo nie. Preto je nesprávne konštatovanie že Č-SR rozbili Slováci, v tom období už konali len v pude sebazáchovy, Slováci boli postavení pred dilemu vlastný štát alebo okupácia nemecko – madarská. V takejto situácii si Tiso a slovenský snem vybrali samostatnosť, bola to samostatnosť vynútená okolnosťami, nemyslím že by vtedajší slovenskí predstavitelia mali inú možnosť, nemali vešteckú guľu , nevedeli že bude druhá svetová vojna, nevedeli teda ani ako dopadne, vedeli len že osud strednej Európy je v nemeckých rukách. Na druhej strane myšlienka samostatnosti nevznikla v Berline, len ju Nemci šikovne využili.

Režim Slovenského štátu musel kopírovať nemecký model a existencia tohto štátu závisela  od nemeckej ochrannej ruky ( ale nebol menej samostatný ako ČSSR v sovietskej ére). Bol to štát totalitný , za relatívne krátku dobu sa ho podarilo hospodársky stabilizovať vďaka vojnovej konjuktúre a dobrému hospodárskemu vedeniu sa dá hovoriť aj ako o „hospodárskom zázraku“ kde s krajiny s vysokou nezamestnanosťou sa odrazu docielila plná zamestnanosť a relatívny blahobyt oproti ostatným krajinám, samozrejme ku koncu vojny a po povstaní toto konštatovanie neplatí, rovnako neplatí blahobyt pre ľudí ktorí boli zbavovaní majetku a deportovaní do koncentračných táborov.

Aj ked bol režim totalitný nedá sa hovoriť o masových politických represáliach  proti svojim oponentom, zatváraní boli predovšetkým komunisti a socialni demokrati  , ale dá sa hovoriť o preventívnych či zastrašovacích akciach …nie o vraždení , mučení. Politickí oponenti boli dnešnými slovami monitorovaní. Počas rokov 1939 – 1944 nebol vykonaný ani jeden trest smrti.

Najhorším počinom Slovenské štátu bol antisemitizmus , rasové zákony a deportácie. Slovenskí antisemitizmus však nebol rasový ako nemecký , ale sociálny a náboženský. Tento fenomén sa nedá pochopiť bez poznania dobových realií.  Hospodárstvo nebolo v slovenských rukách , ľudia považovali  väčšinou židovských krčmárov a fabrikantov za úžerníkov a vykorisťovateľov. To že sa Slovenský štát  rozhodol vyriešiť  židovskú otázku vysťahovaním všetkých bez rozdielu, je hanebné a kruto sa to predstaviteľom tohto režimu vrátilo. Zjednodušene dobro slovenského národa sa nedá docieliť tak že sa bude konať neprávosť voči inému národu. Ale kvôli historickej pravde je treba povedať ,že ked dostal A. Mach dopis od Vojtašáka o možnom vraždení Židov, deportácie sa zastavili a Slováci požadovali od Nemcov dôkazy , vyslanie komisie , ktorá preverí kde sú Židia a ako sa naložili s peniazmi pri ich kolonizovaní……..do SNP už nebol ani jeden transport aj keď Nemci naliehali……

Takmer všetci predstavitelia Slovenské štátu sa po vojne za vyvážanie Židov hanbili a ospravedlnili, napriek tomu boli mnohí popravení aj ked sa hovorí len o Tisovi , bolo ich nepomerne viac aký paradox v porovnaní s vojnovým obdobím ked sa politické procesy nekončili popravami.

Myslím si že bez 1 vojnového štátu, bez Husákovej komunistickej federácie by cesta k samostatnosti 1993 bola omnoho ťažšia, možno nemožná. Aj dnes po 80 rokoch pretrvávajú staré klišé hodnotenia vojnového štátu z dielne čechoslovakistov a komunistov. Všetci tí ktorým Slovenská republika nevonia stále stupňujú svoje vášne poukazovaním na vojnový štát, pozrite sa hanbite sa my sme tí dobrí vy ste fašisti, zlodeji ..my sme pokrok vy ste minulosť. Nikto z vyspelých Europánov nenadáva na svoj štát , tak ako to robia Slováci, slovenský prezident špiní vlastnú krajinu a vyznamenáva ľudí ktorý proti slovenskej štátnosti bojovali, ale štát je  – a ak Boh dá vytrvá, verím že postupom času ľudia  sa už prestanú sa deliť a jednoducho svoj štát si ochránia a budú ho považovať za samozrejmosť .