dominik6000

Alebo len ďalší do zoznamu nehodných pápežov, či len progresívny človek ktorého cieľom je nasmerovať Cirkev do „modernej doby“. Nie pápež František určite nepatrí do zoznamu nehodných pápežov preto, že byl žil nemravným životom, vzbudzoval pohoršenie apod. ale povedať treba aj to že  ani nemravní pápeži napriek svojmu správaniu nikdy nezmenili náuku Cirkvi vo veciach viery a mravov, dá sa však toto povedať o Františkovi?

Bude tento pápež príkladom nového smerovania RKC , alebo len  strojcom nového rozkolu? Aké sú znamenania dnešnej doby? útoky na tradičnú rodinu, podpora homosexulity a gender ideologie, globalizmus, multikultaralizmus, imigrácia, životné prostredie  toto všetko sú témy novodobej ideologie označovanej ako neoľavicová, sorosovský globalizmus, ktorý má odstrániť nacionalizmus v tomto prípade však sa to týka aj vlastenectva  a nastoliť nový svetový poriadok……Aby sa takýto koncept mohol presadiť je potrebné rozložiť zaužívané „stereotypy“ o rodine , manželstve ako základu zdravej spoločnosti.  Iste by bolo veľmi  nepresné ak by sme napísali že pápež podporuje takúto politiku, ale na druhej strane niektoré jeho praktické kroky  vedú k spochybňovaniu , či nahlodávaniu doterajších pevných pilierov náuky RKC.

Prejdime k prvému  kontroverznému bodu apoštolská exhortácia Amoris laetitia –  Radosť lásky do ktorej sa dostala nejasná formulácia ohľadom k prístupu k Eucharistii pre rozvedených. Pápež sám udelil Eucharistiu rozvedenej žene  z Brazílie.

Niektoré Františkove vety v kľúčových pasážach Amoris sú však také ohybné, že dovoľujú biskupom aj potvrdiť doterajšiu tradičnú eucharistickú disciplínu alebo, ako urobili biskupi Buenos Aires, jednoducho presunúť dvojznačné kritériá na úroveň farárov, aby rozhodli najlepšie, ako vedia. V nemeckej jazykovej skupine na synode o rodine sa zrodila kompromisná formulácia, ktorá ponechávala disciplínu sviatostí pre rozvedených bezo zmeny, no zároveň pripustila možnosť, že za výnimočných okolností by bola prípustná výnimka založená na nedostatku subjektívnej viny.

Takáto nejednoznačnosť prinútila 4 kardinálov, aby oficialne požiadali o odpovede samotného pápeža formou tkzv dubií. Dubia sa vzťahovala k pastoračným usmerneniam pre rozvedených a „znovuzosobášených“ katolíkov, žijúcich spolu more uxorio (sexuálne).Kardinál Burke jeden z konzervatívnych kritikov pápeža  hovorí, že záujem dubia kardinálov vždy bol a je „správne definovať, čo chce pápež, ako nástupca sv. Petra, učiť“ „tvrdenia, ktoré postrádajú zreteľnosť a jasnosť, sa nemôžu považovať za vyjadrenia Magistéria Cirkvi.“

Ani po 5 rokoch sa pápež František neunúval odpovedať na oprávnené otázky kardinálov a vec nechal ako sa hovorí „vyhniť“. Mne prekáža práve táto Františkova vlastnosť , ked pustí do sveta nejakú kontroverznú vec a spustí sa vlna kritiky (či podpory ako u koho) – je ticho. Úprimne ani mne sa nepozdávala prax , aby manželstvo ktoré sa rozpadlo evidentne vinou jedného partnera znamenalo, že opustený partner po zbytok života musí žiť v celibáte, aby mal prístup k Eucharistii. Ale na druhej strane si dokážem tiež predstaviť ten chaos , keby sa za vinníka rozpadu manželstva   označovali obe strany a obe sa dožadovali práva na Eucharistiu a kedže farári by nemali „vôľu“  púšťať sa do manželských rozchodov (sporov) a hľadaní vinníka , Eucharistiu by sprístupnili všetkým , však Boh vidí a vie…..

Príklad zo Slovenska –  aby si pani Lexman splnila svoj dievčenský sen vydávať sa v kostole, tak cirkevný súd anuloval 18 ročné manželstvo predsedu KDH Majerského z ktorého vzišli dve deti. Cirkevný sudca musel mať veľmi benevolentný prístup k pravidlám keď také niečo umožnil resp. napasoval pravdepodobne do dôvodu, že pôvodná manželka nemyslela maželský sľub úprimne, už v čase vstupu do manželstva. Toto by však mohla byť cesta v takto citlivej téme, že by sa viac manželstiev anulovalo (samozrejme nie automaticky) a teda ako by ani nevznikli, bol by to lepší prístup, ako voľný prístup rozvedených k sviatostiam- ale to je len môj názor.

Ak teda za odpoved pápeža nepokladáme toto :

„Niektorí – myslím na isté časti Amoris laetitia – naďalej nechápu, myslia čierno-bielo, aj keď v prúde života musíme rozlišovať,“ vyhlásil pápež, podľa ktorého podstatou kresťanstva nie je ideologický legalizmus, ale osoba Boha, ktorá sa stala milosrdenstvom skrze vtelenie svojho Syna.

Druhý kontroverzný bod , ktorý útočí na koncept tradičnej rodiny je pápežom vyjadrená podpora  homosexulnej komunite. Priam zdesenie vyvolali posledné vyjadrenia  pápeža v najnovšom dokumente čo tam teda odznelo :

„To, čo musíme vytvoriť, je zákon o občianskych zväzkoch. Takto by homosexuáli mohli používať zákonné krytie. Normy tohto typu som hájil.“

„Homosexuáli majú právo byť v rodine. Sú Božími deťmi a majú právo na rodinu. Nikto nesmie byť vylúčený.“

Časom sa síce zistilo že príspevok bol postrihaný z viacerých vyjadrení, ktoré boli vhodne pospájané aby podpora vyznela čo najpresvedčivejšie, ale čo je podstatné oni skutočne zazneli z úst pápeža a pápež aby to vysvetlil , zostal ako vždy ticho. Až časom Vatikán rozoslal jednotlivým nunciaturám usmernenie že sa nič nemení , že pápež nič také nepovedal čo by narúšalo doterajšiu nauku o manželstve. To je síce pravda že František ešte ako arcibiskup Jorge Bergoglio podporoval istý druh právnej ochrany pre homosexuálne páry, nie však legislatívu, ktorá by ich zväzky povýšila na úroveň manželstva. Je však málo pravdepodobné , žeby dnes nikto vo Vatikáne starčekovi z Argentíny, nepovedal že pokiaľ štáty EU prijmu do svojho právneho stavu registrované partnerstvá , čo sa rovná pápežovým slovám o občianskych zväzkoch, že automaticky z dôvodu nediskriminácie,musia takýmto zväzkom priznať rovnaké práva ako manželstvám, teda napr. aj právo na adopcie detí. Robí to pápež z nevedomosti, alebo umýselne?

Tak teda si zopakujme časti  Biblie  časť Pavlovho  listu  Rimanom a list Korinťanom

Preto ich Boh vydal nehanebným náruživostiam. Ich ženy zamenili prirodzený styk za protiprirodzený. 27 A podobne aj muži zanechali prirodzený styk so ženou a zahoreli žiadostivosťou jeden k druhému: muži s mužmi páchali nehanebnosť. Tak si sami na sebe odniesli zaslúženú odplatu za svoje poblúdenie.

„Alebo nevieš, že nespravodliví nebudú?“zdedíte Božie kráľovstvo? Nenechajte sa oklamať: ani sexuálne nemorálni, ani modloslužebníci, ani cudzoložníci, ani muži, ktorí praktizujú homosexualitu, ani zlodeji, ani chamtiví, opití alebo zlodeji, ani podvodníci nededia Božie kráľovstvo.

Progresívni biblisti ( predovšetkým evanjelickí) už aj v týchto jasných slovách našli vysvetlenie, že sa Biblia vysvetluje príliš konzervatívne, že treba nato pozerať že sa tam myslí „neprirodzený styk“ lebo vo vtedajšej kultúre mala ženu podradnú úlohu aj pri samotnom akte, teda že sa myslelo práve toto a nie či je styk muž – žena  alebo muž – muž…..

Ako teda znie doteraz platné učenie RKC

V dokumente Kongregácie pre náuku viery z roku 2003 sa píše: „Cirkev učí, že rešpekt voči homosexuálom so sebou nemôže prinášať žiadnu formu súhlasu s homosexuálnym chovaním alebo uznanie homosexuálnych zväzkov. Verejný prospech vyžaduje, aby zákony uznávali, podporovali a chránili manželský zväzok ako základ rodiny a primárnu jednotku spoločnosti. Právne uznanie homosexuálnych zväzkov alebo ich zrovnoprávnenie s manželstvom by znamenalo nielen schvaľovanie scestného chovania, ktoré by potom mohlo byť považované za model pre súčasnú spoločnosť, ale tiež zatemňovanie zmyslu základných hodnôt, ktoré spadajú pod spoločný odkaz ľudstva. Nie je možné, aby Cirkev pre dobro ľudí a celej spoločnosti, tieto hodnoty nebránila.“

Otázka znie :  Bráni ich pápež František.

Na záver prvej časti pomôžem si slovami pána V. Palka v článku v Postoji

Ani po siedmich rokoch sa akosi nedá zvyknúť na to, že po pápežoch, ktorí ponúkali jasné odpovede, vedie katolíkov človek, ktorý vyvoláva stále nové a nové otázky. Samo osebe by to nemuselo byť zlé, ak by táto diskusia mala svoju formu, moderátora a niekam by viedla.

Ak nemá byť dedičstvom Františkovho pontifikátu chaos a polarizácia vnútri cirkvi, mal by sa začať správať viac ako pápež a menej ako politický líder. Úplne na začiatok by možno stačilo, keby cirkevné magistérium vykonával v Apoštolskom paláci, a nie pred diktafónmi a televíznymi kamerami.